Bolesti hlavy

Veľmi častou ťažkosťou dnešnej doby sú bolesti hlavy alebo až migrény, ak sa tieto bolesti pravidelne objavujú. Vznikajú z mnohých príčin a môžu nastať na podklade nadbytku alebo nedostatku, z vnútorných alebo vonkajších príčin. Sila, intenzita a miesto bolesti sú dôležitým indikátorom koreňa problému. Takisto je dôležité zistiť, čo prináša úľavu od bolesti. Je to pekné vodítko, ktoré nás zavedie k tomu, kde to všetko začalo. Poďme sa na to teda poriadne pozrieť.

Pôvod bolesti

Bolesti hlavy môžu vznikať z vonkajších alebo vnútorných príčin. Vonkajšími príčinami rozumieme napadnutie tela určitým počasím, určitým klimatickým vplyvom. Za každým je v pozadí vietor, no môže byť v kombinácii s rôznymi patogénmi. Môže to byť veterný chlad, veterná horúčava a veterná vlhkosť. Vo všetkých situáciach je u pacienta badať neznášanlivosť na chlad a horúčku. Ďalšie symptómy sa už líšia. Pri bolesti hlavy z veterného chladu je prítomná silná bolesť a stuhlosť zátylku, a kýchanie. Pri veternej horúčave pacient trpí silnou bolesťou hlavy, má až pocit, akoby mu pukala. Taktiež ho bolí v krku. A pri napadnutí vetrom a vlhkosťou má človek pocit akoby mal hlavu obalenú, cíti tupú bolesť hlavy s pocitom ťažkosti. Okrem toho sa tiež mierne potí a cíti sa nevoľno.

Vnútornými príčinami sa rozumie zdravotný stav pacienta, teda vnútorná nerovnováha, ktorá vedie k bolestiam hlavy. To je práve prípad, kedy bolesti hlavy nastávajú spontánne, bez napadnutia nejakou vonkajšou škodlivinou, klimatickým vplyvom. A to je práve situácia, ktorá môže viesť k migrénam. Tieto vnútorné príčiny ideme ďalej rozobrať, lebo práve tie môžeme najviac ovplyvniť.

Bolesti hlavy z vnútorných príčin

Pri indetifikácii typu bolesti hlavy je nutné zohľadniť viacero hľadísk. Prvým z nich je časové, a teda doba kedy bolesť nastala. Ak sa bolesť hlavy objavila počas dňa, väčšinou poukazuje na nedostatok čchi (energie) alebo jangu. Na druhej strane večerná bolesť je väčšinou spôsobená nedostatkom krvi alebo jinu. A bolesť hlavy, ktorá sa objaví počas spánku, poukazuje na stagnáciu krvi.

Ďalším hľadiskom je charakter bolesti, akým spôsobom tá hlava bolí. Bolesť môže byť tupá alebo ostrá a intenzívna. Tupá bolesť je obvykle známkou nedostatku a ostrá bolesť zas ukazuje na nadbytok. Napríklad zvyšujúci jang pečene (nadbytok jangu) sa prejavuje pulzujúcou a rozpínavou bolesťou. Vietor pečene (obrovský nadbytok jangu/ohňa) sa prejavuje ťahavou jasne lokalizovanou bolesťou. A napríklad taká vrtavá bolesť poukazuje na stagnáciu krvi. Prítomnosť vlhkosti či hlienu sa prejavuje tupou bolesťou, akoby bola hlava niečím omotaná. Bolesť vnútra hlavy poukazuje na prázdnotu obličiek (veľký nedostatok).

Tretím hľadiskom sú faktory, ktoré bolesť hlavy zlepšujú alebo zhoršujú. Ak sa vám pri ľahnutí uľaví od bolesti, obvykle to poukazuje na prázdnotu. Vtedy sa situácia zlepšuje pokojom a najedením sa. Naopak pri bolestiach hlavy z nadbytku sa ľudom uľaví pri fyzickej aktivite a pohorší sa im pri ľahnutí a najedení sa.

Najčastejšími príčinami bolesti z prázdnoty sú nedostatok čchi (energie), nedostatok krvi a prázdnota obličiek.

Najčastejšími príčinami bolesti z nadbytku sú pečeňové ťažkosti (zvyšujúci sa jang, oheň pečene, vietor pečene, stagnácia jej čchi, stagnácia chladu), ďalej vlhkosť a hlien, akumulácia potravy, stagnácia krvi, horúčava v žalúdku.

Lokalizácia bolesti hlavy je dosť komplikovaná, ale uvediem pár príkladov pre predstavu. Bolesť čela môže byť spôsobená horúčavou v žalúdku alebo nedostatkom krvi. Bolesť temena je zväčša spôsobená nedostatkom krvi pečene. Bolesť spánkov a oblastí nad nimi býva zo stúpajúceho jangu pečene alebo vonkajšieho vetru, atď. Treba lokalizáciu spojiť s ostatnými faktormi (charakter bolesti, nástup bolesti, uľavujúce faktory) a na základe toho sa utvorí ucelený obrázok o koreni problému. Potom sa to môže riešiť a liečiť.

Zdroj: MACIOCIA, Giovanni, 2015. Diagnostika v čínské medicíně. Olomouc: ANAG, 2015. 1198 s. ISBN 978-80-7263-918-2.